Report z Sony Xperia Snowboard Fest 2016

Nové miesto, nový skok, nové možnosti, nevyspytateľné počasie. Tak by sa v skratke dal opísať 16.ty ročník Sony Xperia Snowboard Fest. Našim pravidelným čitateľom nemusíme ozrejmovať, čo to ten Snowboard Fest je, predsa len 16. odjazdených ročníkov hovorí za seba. Pre tých, čo nás tak často nečítajú, ide o najprestížnejšie slovenské snowboardové preteky s medzinárodnou účasťou zaradené ako jediné zo Slovenska do WST.

Zásadnou zmenou v roku 2016 bola zmena miesta. Zo Štrbského Plesa sa akcia presťahovala na Ski Šachtičky. Stredisko leží nad Banskou Bystricou, no my sme o ňom pramálo vedeli. Príchod vo štvrtok večer po strmej a kľukatej ceste, ktorá bola našťastie dobre odhrnutá a tak sme reťaze nechali v kufri. Stredisko nie je veľké, jeho najvyšší bod leží vo výške cca 1100 m.n.m., no rozprestiera sa na tri strany. Už počas nášho príchodu panovala pravá zimná atmosféra. Všetko biele a stále snežilo.

Piatkové ráno sme využili na príjemný powder day. Dali sme cca 15 jázd na hlavnom vleku a poshredili neporatrakovanú zjazdovku. Kto by to bol povedal, že počas niekoľkých hodín budeme v stredisku sami jazdiť powder. Za dva dni napadlo cca 50 cm čerstvého snehu a tak bolo roboty veľa. V stredisku nájdete príjemný horský hotel Šachtičky, veľké parkovisko, mini zoo so zvieratkami, bufety niekoľko vlekov, kolibu a príjemnú atmosféru. Prejdime na skok, ktorý je dôležitou súčasťou Snowboard Festu.

Tento rok sa o výstavbu postaral Milan "Dróty" Purdeš, ktorý vystriedal Ľudka Snováka. Na začiatku treba povedať, že to nebolo vôbec ľahké. Dva týždne pred začiatkom akcie bolo neskutočne teplo. Nafúkaná kopa technického snehu sa pri teplotách nad 10°C nedá udržať a riadne z nej ubudlo. Všetci sme sa modlili, aby sa sneh do začatia Snowboard Festu neroztopil úplne. Našťastie prišlo mierne ochladenie a v strede týždňa aj sneženie. Bohužiaľ trocha neskoro a tak sa zvolil variant bezpečného skoku s dobrými parametrami na skákanie. Žiadny 20 m table, ako sme boli zvyknutí po minulé roky, ale bezpečná a príjemná 15. ka s dlhými nohami... vlastne dlhým dopadom. Veľmi dlhým. Jednoducho povedané, Dróty (samozrejme s pomocníkmi shapermi) postavil z toho čo mal k dispozícii slušný skok.

Piatkový tréning bol krátky. Hmla, neustávajúce sneženie a pokročilejšia hodina dávala jazdcom málo času si skok naskákať. Počas tréningu sme videli rotácie o max 900°, hlavne veľa speed checkov. K večeru sa plnila aj štartovka. Jazdi z Čiech, Nemecka, Rakúska, Talianska, Holandska, Poľska, dvaja domáci a veľká výprava Fínov. V termíne Snowboard Festu sa konali tri svetové akcie. Jedna vo Švédsku, Ale Invite a jedna v USA a Kanade. Škoda hlavne Švédov a predminuloročného víťaza Mansa Hedberga. Aj napriek tomu sa zišla veľmi kvalitná štartovka. Nezávideli sme rozhodcom, prečo? Dozviete sa ďalej.

Na štart sa postavilo 24 rideorv z toho dvaja naši. Mladý Samo Jaroš a starší Dávid Koridak. Ďalej to boli: Dušan Kříž (CZE), Ondrej Porkert (CZE), Clemens Millauer (AUT), Jakob Reitinger (AUT), Marc Schumy (AUT), Julian Maschl (AUT), Gabriel Indrist (AUT), David Luckerbauer (AUT), Axel Thelen (FIN), Mikko Rehnberg (FIN), Walter Windercantz (FIN), Roope Rautiainen (FIN), Nuutti Niemela (FIN), Emiliano Lauzi (ITA), Podlogar Peter (SLO) Joonas Hynninen (FIN), Patrick Cinca (GER), Alberto Maffei (ITA), Piotrek Tokarczyk (POL), Casper Wolf (HOL), Nicholas Bridgman (ITA) a Marco Grigis (ITA).

Riders meeting prebehol v piatok večer s novým race direktorom Tibikom Ivankom, vysvetlil sa formát, podmienky a tak ďalej. Mohlo sa ísť na vec. Ibaže nemohlo. Od rána visela nad a v stredisku hustá biela hnusná hmla. Začiatok kvalifikácie sa neustále posúval. Počas čakania sme spolu s ridermi rozjazdili čerstvo napadnuté centimetre na nezratrakovanej zjazdovke. Čo si chalani dávali za buttre opísať nevieme, bolo to neskutočné, kreatívne a inšpiratívne.. len točiť sa na nose dosky 540° a potom sa z neho odraziť a dať ešte štýlovú Bs 180 late sa tak často nevidí.

Stále hmla, hmla a hmla. Okrem hmly bolo nepríjemné flatlightové svetlo a tak sa skákať v žiadnom prípade nemohlo. Bezpečnosť je prvoradá. Last Call sa zvolal na 14:00, vtedy sa malo rozhodnúť, či sa bude ďalej čakať, alebo sa preteky neodjazdia, alebo čo vlastne bude. Ďalšou novinkou oproti minulým rokom bolo, že sa išla denná súťaž, bez svetiel. Takže sa muselo čakať. Našťastie okolo 14:00 prišlo "oko" v ktorom bola viditeľnosť dostatočná na jazdenie. Bohužiaľ sa muselo pristúpiť na skrátenú variantu. Krátky tréning a dve jazdy pre každého. Toto bola jediná rozumná možnosť ako odjazdiť preteky.

Už počas krátkeho tréningu jazdci rotovali o život. Vidieť bolo prvé double, ale aj neisté speed checky. Mohlo sa začať. Opisovať jednotlivé jazdy chalanov nebudeme. Chalani sú výborní európski jazdci, tak to aj vyzeralo. Kopec štýlu aj v rotáciách. Našťastie dopad bol dlhý a dostatočne strmí a tak sa nikomu nič nestalo, aj keď nedopadol na dosku. Z 24 riderov na štarte len dvaja neodjazdili žiadny čistý trik. Jeden jazdil len 720° a ostatní dopadali do 900° a 1080°. Čiže 21 jazdcov vysoko, ďaleko a kvalitne. Padali ako technické double corky 1080, alebo aj štýlové 900° s rôznymi grabmi. Stylo bola aj Bs 180 shifty, alebo double backflip. Diváci sa mali na čo pozerať.

Prejdime k divákom, atmosfére a k okolitým aktivitám. Počas súťažnej soboty nás sprevádzali dvaja speakeri: breaker Pablo a rider Maťo, ktorý mal naštudovaných množstvo zákulisných informácií o jazdcoch. Do rytmu hral z Jägermeister Tatry DJ Apko. Počas dňa ste sa mohli osviežiť nejakým tým shotom v Red Bull bare, alebo priamo na Tatre. Predsa len, postávať celý deň a nič nepiť by bola chyba. Čo sa týka divákov, bolo ich vyše 1500 a urobili atmosféru, ako keby ich bolo 5000. Skandovali, kričali, tlieskali, odpočítavali, robili mexické vlny. Naozaj skvelá atmosféra na Šachtičkách.

Hodina a pol počasia v ktorom sa dalo bezpečne jazdiť skončila. Chalani stihli ešte fínsku jazdu na pobavenie publika. Následne sa do strediska vrátila hmla. Znova všetko biele. Našťastie na vyhlasovanie top 10 extra viditeľnosť na 100 metrov netreba. Bolo aj šampanské, aj blesky, aj emócie na hranici. Víťazom sa stal Dušan Kříž z Čiech, pre ktorého to bolo jeho prvé víťazstvo na SXSF. Dušan ohúril perfektným Switch Backside 1080 double cork. Druhý skončil Rakušan Clemens Millauer s Backsie Double Cork 1080 a tretie miesto išlo do Fínska pre Alexa Thelena za taktiež obrovský double cork 1080.

Party, party, party. V piatok na warm upke sme si mohli vychutnať točenie sa na hlave v rámci brakdance súťaže Breakin Blast, následne nás zabavili a roztancovali DJ Laci Strike a DJ Jazzy. Na sobotu boli pripravení UnclPete, Hafner a DJ Wich s DJ Yanko Králom. Zábava sa niesla až do skorých ranných hodín. Predsa len, 16 rokov na scéne, 4* TTR/WST, kvalitné preteky bez zranení treba riadne osláviť. Čo na záver? To čo každý krát. Ďakujeme organizátorom, všetkým, čo za parádnym eventom stáli, sponzorom, kamarátom a samozrejme jazdcom a divákom. Dúfame, že sa vidíme aj na 17. ročníku v silnej zostave.