Surfbook. Work in Progress.

V predvianočnom ruchu Prahy, ďaleko od slnkom zaliatych pláží Indonézie, alebo Karibiku sa pomaly rysujú prvé stránky knihy fotografií a rozhovorov SURFBOOK. Nájdete v nej nielen fotografie z doby, kedy o surfovaní v Čechách a na Slovensku vedel len málokto, ale aj najlepšie snímky českých a slovenských fotografov z pláží celého sveta a momentky tých, ktorí svoju fotografiu zaslali v rámci fundraisingového projektu na portáli hithit.cz.

Medzi fotografmi sa predstavia napríklad Jakub Dohnálek, Petr Hoffelner, Roman Mlejnek, Miloš Potužák, Barbora Berdychová, alebo Pavel Hanáček, z jazdcov napríklad Honza Klvaňa, alebo Matyáš Menšík. Najočakávanejšou časťou knihy budú rozhovory s ľuďmi, ktorí prijali pozvanie priblížiť čitateľom svoj pohľad nie len na oceán, vlny a surfovanie.

„Chceli sme, aby v knihe dostali priestor ako Česi, ktorí surfovali v dobe, kedy sme mi poznali iba české rybníky, tak aj tí, pre ktorých je surfing láskou, ktorej venujú každú voľnú chvíľu, alebo dovolenku,“ hovorí jedna z realizátoriek projektu, Terka Olivová a pokračuje, „s kamarátom a grafikom knihy Kubom Uksom sme sa snažili osloviť surferov, čo žijú celoročne mimo Čiech pri oceáne, ktorí usporadúvajú surfové kempy a výlety, alebo si život prispôsobili tak, aby mohli pri oceáne stráviť prevažnú časť života.“

V rozhovore s Matúšom Hubkom sa dozviete, ako veľmi je surfovanie podobné snowboardingu, Karolína Řehulková zas priblíži jeho spojenie s jógou. Ďalej sa v knižke predstavia napríklad príležitostná surferka Hanka Lerchová, alebo Petr Havlík, ktorý sa na Fuerteventuru presťahoval s celou rodinou. A ako bonus na záver na váš čaká životopisná cesta Pavla Podolského s Romanom Novotným z Benátek nad Jizerou až na slnečné pláže Srí Lanky. Pokiaľ vyjde predpoveď a budú dobré vlny, tak bude kniha k dispozícii na konci tejto zimy.

Ukážky z rozhovorov:

Matyáš Menšík, majster ČR v surfingu 2014 a inštruktor ISA.

Ako ťažké je naučiť sa čítať vlny a vedieť, kedy urobiť take-off

Musíš vedieť všetko načasovať, odhadnúť, kedy a kde sa bude vlna lámať a v ktorom okamžiku je najlepšie ju chytiť. To sa samozrejme snažíme vysvetľovať, ale nejde úplne naučiť niečo, čo si človek musí sám odžiť na line-upe a nazbierať zo skúseností. Zo začiatku budeš chytať vlny buď moc skoro a nechytíš ich, alebo naopak moc neskoro, zapichneš sa špičkou a vyperie ťa to. Takto si dáš pár pračiek, ale s každou vlnou, ktorú chytíš v správnom okamihu, ťa to baví viac a viac. Každá odjazdená vlna ťa motivuje byť tam dlhšie a chytiť ďalšiu, ešte lepšiu. Myslím, že to je jedna zo základných vecí, prečo je surfing tak návykový - ak raz začneš, tak už nie je cesty späť.

Petr Babič, český surfový pionier, autor jedinej českej knihy o surfovaní a majiteľ surfhouse GwadaTiara na Guadelupe v Karibiku.

Ako sa surferi vo vlnách hecujú/podporujú?

Pokrikovanie funguje hlavne medzi kamaráti: 'Ide ti vlna, dávaj, skús ju upádlovať, chyť ju, to je tvoja životná, je fantastická, skoč na dosku'. Ale keď je dobrý surfer a žije tým, tak dokáže podporiť aj cudzieho surfera, ktorý niečo vie, alebo zíde peknú vlnu. Raz som surfoval na O'ahu na Hawaii, kde sú ostrieľaní borci, fantastickí surferi, ktorí surfujú odmala až do nejakých 70 rokov. Takého potetovaného Polynézana keby som stretol v noci v Brne, tak z neho určite máš rešpekt. Ja som z nich mal rešpekt aj vo vode, ale musím povedať, že ma fascinovalo, ako týto borci dokážu podporiť. Jazdil som vlnu, ktorá bola o moc väčšia ako ja, dal som fantastický drop a borci ku mne vypádlovali, pískali a kričali "Just do it!". Boli nadšení, že som chytil fantastickú vlnu. 

Karolina Řehulková, grafička, jogínka a surferka, na Bali navrhuje plavky "nunui".

Aký máš pocit, keď ideš s doskou do vody?

Ako náhle prekročíš z piesku do vody, akoby vonkajší svet prestal existovať. Necháš za sebou bagáž a všetky starosti a si to len ty a more. Čítaš vlny, pádluješ a jazdíš. Nemáš vôbec čas premýšľať o tom, čo musíš kde urobiť, alebo, že musíš niekde už za hodinu byť. Pred každodenným stresom sa vo vode cítim najbezpečnejšie :) Pre mňa je to ta najlepšia meditácia. Dá sa to prirovnať k jóge, na ktorú tiež nedám dopustiť. Môžeš vypnúť a nič neriešiť.

A čo sa potom stane, keď vylezieš?

Cítiš sa skvelo! Ťažko sa to popisuje, to sa musí zažiť! Verím ale, že každý má to svoje, pri čom sa stopercentne odreaguje. Ráno vstať a ísť surfovať je ten najlepší štart do dňa. Z postele rovno do plaviek, ešte rozospatý skáčeš do mora, voda ťa preberá a dívaš sa na východ slnka a hovoríš si, že si strašne šťastný, že to môžeš takto robiť. To je prečo to robím a prečo ma to baví. Túto závislosť liečiť nechceš :