Hutteldorf Wien ein tag trip

Minulý týždeň som ráno o piatej sadol do vlaku a hybaj ho TAM. Posádka v zložení chauffeur Peťo Kubaľák, Matúš Rendek, Braňo Mrváň a ja vyrazila z Blavy pred jedenástou. Menšie problémy s navigáciou nás dostali do parku asi okolo jednej. Počasie nevyzeralo najlepšie, samé mraky draky, no keď sme vystúpili z auta celí vytešení, zasvietilo na nás slniečko – čo viac si môžeš priať?

Zgayd sú kontesty, fotky, videá, biznis, ale hlavne ten pocit, keď sa hodíš dosku pod nohy a letíííííš!!!

Preto sme sa vybrali do viedenského Hütteldorfu, kde je ten najluxusnejší bazénik - teda dva a menšia streetová časť. Macocha je hlboká asi štyri metre a druhý väčší bazén je asi taký veľký ako bežný skatepark. Cena jeden milión eur. Jediný z posádky čo niečo hecoval bol Branko, my ostatní sme sa len vozili. Hore dole, tam a späť. Každá zákruta sa dá prejsť milión spôsobmi, záleží na rýchlosti, ako do nej vojdeš a podobne. Okrem toho, že získaš rýchlosť v rádiuse, získaš ju pushovaním v zákrute.

Každou lajnou sa dostávaš v rádiuse trošku vyššie, ideš rýchlejšie a práve to je ten progres a najlepší pocit. Braňovi išla karta a ako jediný sa ako-tak vyrovnal lokálom. Matúšov krik bolo počuť na celý skatepark hehe, smial som sa a Peťo si nechcel povoliť treky, tak radšej zobral aparát a cvakal. Neskôr trochu pofotil aj Matúš, sledujte fotky.

Pool skateboarding nie je pre každého. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, všetci si poviete, “čo je také ťažké na obyčajnom vození sa?“ S 50mm kolečkami a rozjebanými ložiskami ďaleko nedojdeš, chce to veľké kolá, poriadne ložiská, veľkú dosku a povolené trucky. U nás sa s jazdením v bazéne takmer nestretnete, no stačí zopár výletov za hranice a ste v tom až po uši. Zopár chalanov od Blavy, Senice, Maduníc až po Margecany a Košice už pochopila, že nie je nič lepšie. Väčšina viedenských lokálov už dávno mala osemnásť. Deti sa vozili skôr v streetovej časti. Keď sa pozriete do histórie zistíte, že vypustené bazény sa na skejtoch jazdia odjakživa. Takže ber skejt, vypni počítač a zmizni surfovať!

Ďakujeme Matúšovi Rednekovi, Peťovi Kubaľákovi  za foty, Milošovi za text a Braňovi  za jazdenie.