Foto interview - Peter Kubaľák

Peter Kubaľák, zábavný to chalan. Snowboarder, chlapec z Oravy, fotograf, kamarát s niekedy priveľmi dlhým monológom. Ale aj preto ho máme radi. Veľa z vás ho pozná, veľa nie. Poďme si ho predstaviť a dozvedieť sa o ňom a o jeho tvorbe niečo viacej. Priatelia ta definujú... alebo ako malý chlapec objavuje veľký svet.

Ahoj Peťo, rýchlo sa nám predstav.
Volám sa Peter Kubalák. Čo ďalej? Už som na prelome prevej štvrtiny života a veľa vecí sa za ten čas zmenilo a stále sa aj mení. Mám rád dlhé jesenné prechádzky a vodu v teniskách. Taktiež obľubujem párky s horčicou a divadlo. Najlepšie keď tieto veci skĺbim dokopy.

Obvyklá otázka na začiatok. Kedy si sa dostal k foteniu a k svojmu prvému fotoaparátu?
Fuu toto je ťažká otázka, lebo môj tato kedysi fotil a teraz som sa dostal k jeho negatívom a som bol úplné paf, lebo mu to fakt šlo. Prvý dotyk s foťákom bol, keď som bol malý, tato mi to nejak vysvetľoval, ale to som nevedel čo je to fotoaparát a ani ako to funguje a ani ma to vtedy nejak nelákalo. (pokračovanie pod fotkami)

Môj prvý „ozajstný“ fotoaparát som kúpil začiatkom júna 2007, ono to vlastne bolo také vtedy pre mňa že východisko z núdze, lebo som sa nechcel vzdať tých super vecí, čo som zažíval na výletoch. A prvé také „skutočné“ fotenie som mal na Hintertuxe. Ak si spomínaš, tak to sme spolu na jeseň boli na Hintertuxe u Mucka ;) čo si mi o pol piatej ráno otváral dvere úplné naštvaný, lebo som nevedel nájsť kľúče a zobudil som ťa. Taktiež ma k foteniu viedol tak nejak nepriamo aj Rendek, keď so mnou chodieval fotiť a ja som ho trápil otázkami ako ten zázrak funguje.

Viac fotiek od Peťa Kubaľáka nájdete samozrejme v ::: GALÉRII :::

Máš vyštudovanú nejakú foto školu, alebo si sa učil sám? Študuješ niečo momentálne?
Študujem teraz na Paneurópskej vysokej škole a zobral ma Marian Pauer pod jeho kritické oko a vzniklo z toho super kamarátsvo za čo som mu veľmi vďačný. Najviac mi však dáva Rendek. Renďo je skvelý chalan a hlavne vždy mi odpovie na moje nekonečné otázky a vždy ma podporí a posunie tým správnym smerom. Okrem toho teraz poškuľujem po nejakej škole v zahraničí, tak uvidíme ako to celé dopadne.

Viac fotiek od Peťa Kubaľáka nájdete samozrejme v ::: GALÉRII :::

Istý čas si bol šéfredaktorom tlačeného Boardlife, čo ti táto práca dala a čo vzala?
Tejto otázky som sa bál, ale myslím že je dobre, že si ju položil a to kvôli tomu, aby sa to celé vyjasnilo. Ako Matúš odišiel z BL tak som mal pár telefonátov s Mirom (Miro Martinček poz. red.) a chcel som od neho foto techniku, on ju nechcel predať a ponúkol mi, že sa budem starať o tlačené číslo a o nový web časák. Dal som par telefonátov s Tomášom – grafik BL, niektoré z tých telefonátov trvali aj viac ako hodinu, kde sme sa bavili jak by to celé mohlo a malo byť. Nechcel som rozbiť koncept čo nastavil Renďo, ale chcel som to posunúť ďalej a chcel som z BL spraviť časák o FOTKE. 

Ale to sa nedá tu na Slovensku, lebo ako sám vieš musíš z niečoho platiť kopec vecí atd. No a tak teda tá moja predstava sa začala vzďaľovať realite, až to došlo do takého štádia, že sme boli mesiac po uzávierke, a stále sme sa s Mirom nedohodli, že ako to vlastne ma byť. On mal nejaké veci prisľúbené a ja som operoval s virtuálnymi peniazmi. On mal nejakú predstavu ja zase inú. Nezazlievam mu to, bol majiteľ a okrem toho inzercia vtedy išla prudko dole a vieš ako to celé je... Proste to bol domček z karát ktorý zrazu spadol a bolo. Bola to škoda, lebo už v prvom čísle som mal dohodnuté fotky nielen sk8 a snb, ale aj surf a od fotografov v podstate z celého sveta. Naviazal som kontakt s ľuďmi s Južnej Ameriky, alebo z Hawajia, z Kanady... Pre mňa to bola veľmi dobrá skúsenosť, lebo Renďo ma tak nejak nepriamo do toho zaúčal už pred tým ako odišiel, vysvetľoval mi ako to celé funguje, ale realita je občas úplne iná. Však sám vieš jak to je.

Čo ta baví fotiť, resp. čo najradšej fotíš?
Čo ma baví fotiť? Čo ja viem. Ja nie som umelec. Ja som fotograf. V tom je veľký rozdiel a toto ťa dosť definuje. Lebo umelec sa zameria na niečo konkrétne a v tom je majster. Ja sa stále ešte hľadám a ešte dlho sa budem hľadať. Posledný rok a pol moc šport nefotím. Prešiel som si fotením eventov čo je dosť brekeke, lebo agentúry chcú veľa muziky za málo peňazí, až po fotenie kampaní, ktoré sú super, ale k nim sa na Slovensku moc ako začínajúci mladý fotograf nedostaneš, ale zasa vďaka nim môžeš zažiť „ten skutočný“ svet fotografie. Momentálne fotím to čo chcem, mám síce tých fotení menej, ale mám z nich väčšiu radosť. Celé si to vymýšľam sám a je to sranda, lebo počas toho fotenia zažiješ úžasné veci. S pár ľuďmi zo snb a sk8 scény stále spolupracujem, lebo sa poznáme a oni vedia čo môžu odomňa čakať a ja viem čo od nich môžem chcieť a presne túto symbiózu mám rád.

Ktorú fotku si najviac ceníš a z ktorej si mal najväčšiu radosť?
Najviac si cením fotku môjho otca. Boli sme skúšať moje staré auto – Alžbetku, tato už bol v tom období chorý a chcel som ho zobrať na jedno pole a bol sneh a sme to vydupali autom až na úplný vrchol kopca. Akurát začalo zapadať slnko a môj tato stál presne medzi mnou a slnkom a jeho obris keď kráčal v tej celej atmosfére a za ním slnko, cvakal som to na Yashica mat 124G a nevedel som jak to vyjde, lebo som si to nepomeral expozíciu, ale odhadom som si to nastavil a našťastie to vyšlo presne tak, jak som chcel. Inak to je posledná fotka môjho otca.

Tvoja fotovýbava?
Moja fotovýbava. Fuu dal som do toho všetky peniaze ktoré som zarobil. Mám toho teraz veľa, a mám tým pádom pár vecí uľahčených. Mam digitálnu verziu vaku a analógovú. Mám Canon 5D mark II, 24-70/2.8, 70-200/2.8 a potom 50/1.8 Čo sa tyká digi, tak mi toto stačí, možno časom tu 50tku upgradnem. Čo sa tyká analóg vaku, tak ja som viacej na film. Milujem ho. Mám Yashicu mat 124G s predsádkami, potom mam Hasselblad 501CM a k tomu mám 40tku, 80tku a 150tku, potom mám pár 35mm formátov, ale tie teraz nepoužívam. Najviac fotím na Hasselblad. Nebudem ťa trápiť dôvodmi, ale pre mňa je to lepšie. Okrem toho mám zábleskový systém, dva systémové blesky od Metz a Canonu, mám Quantum, a mám zábleskový prenosný systém Hensel porty 1200W s dvomi hlavami a nejaké vybavenie k tomu. Taktiež niektoré veci som si vyrobil sám, lebo napríklad parabola stoji ako auto, ale dá sa vyrobiť, keď vieš jak, taktiež odrazku atď...

Vzor vo fotografii, resp. kto, alebo čo, ťa inšpiroval/inšpiruje?
Tých je veľa, Pači sa mi Avedon, Adams, Comte, Capa, Bresson, Leibovitz, Rendek, Richardson. Je ich veľa, lebo z každej oblasti fotky sa mi niekoho tvorba páči. Neinšpirujú ma len fotografi, skôr viacej ma inšpiruje život, jeho jednoduchosť a ľudia. Ľudia si ani neuvedomujú, ale dokážu ti napríklad povedať jednu vetu, alebo jednu vec s tebou zažijú a to ta veľmi ovplyvní. Preto sa snažím stále stretávať s novými ľuďmi a najnovšie si nosím zápisník zo sebou a zapisujem si to ;)

Čo robíš rád mimo fotenia?
Nič. Alebo keď tak milujem dokumenty. Občas si idem zajazdiť na sk8, alebo idem na odpalište. Nemám nič také, že toto robím rád a stále to robím dookola, snažím sa robiť stále niečo iné.

Na aké pre teba najzaujímavejšie miesto si sa prostredníctvom fotenia dostal?
Fuu to tu nechcem rozoberať, ale môžem ťa uistiť, že to bolo fajn ;) ALE toto obdobie je našťastie za mnou. I keď ...

Snow fotka, alebo skate fotka? A prečo?
Ani sám neviem. Keďže som sa venoval snb tak asi snb, no na druhej strane sk8 mi ponúka možnosť objavovania. Ja posledný rok a pol sa športu moc nevenujem. Stal sa zo mňa egoista a radšej si zajazdím, ako by som mal fotiť. Vieš ako sa hovorí. Oddeľuj pracú od zábavy ;) no vždy mám foťák zo sebou ...

Okrem samotného fotenia sk8/snow sa venuješ akému foteniu?
Fotím to čo sa mne páči v tom danom momente, a hlavne u mňa je problém ten, že moc fotiek nepúšťam von. Neviem čím to je, ale proste pre mňa je to prišli intímne. Vieš, celý ten proces jak moje myšlienky sa menia na skutočnosť atd. No hanblivý som v tomto.

Viem, že si bol na stáži v Paríži, čo si tam robil?
Sedel som za PC a retušoval a učil som sa, a pil som vínko, a zažil som veci ktoré stáli za to, a škoda že sa nedejú stále. Toľko čo mi dal Paríž, to je na veľmi dlho. Stálo to za to a určíte viem, že sa tam ešte chcem vrátiť a chcem to zažiť. Paríž je úplne iný. Tam je jedno odkiaľ si, čo robíš. Ide iba o to čo prezentuješ a ľudia v Paríži sú takí, že ti pomôžu. Chcú ti pomôcť, keď vidia, že ideš správnym smerom.

Viac fotiek od Peťa Kubaľáka nájdete samozrejme v ::: GALÉRII :::

Pre tých, ktorí nevedia, bol si dobrý snow jazdec. Čo si najradšej jazdil? Bolo to už dávnejšie, tak spomeň ľudí s ktorými so jazdil.
Čo to tvoje zranenie nohy? Ako kedy, čo?
Ako prebiehala rehabilitácia?
Ťažko sa mi odpovedá na tieto tvoje tri otázky. Do dnešného dňa som sa nevysporiadal s tým, čo sa mi stalo. Najviac ma mrzelo to, že keď ma doviezli do nemocnice tak po cétéčku otcovi aj mame povedal doktor pár vecí a vidieť rodičov ako plaču... Mal som zlomenú pätovú kosť a ešte pár vecí v kĺbe a celé to vyzeralo, ako keby si rozbil škrupinu od vajca. Úlomky kosti som mal nad členkovým kĺbom a celé to museli repasovať pár hodín a mal som tam potom štyri asi 10cm drôty, ktoré boli hrubé cca 2mm a trčali mi von. Pre mňa to bolo veľmi tvrdé obdobie, lebo keď som bol v tom stave, tak sa so mnou dievča rozišlo... Vtedy ma to úplne zlomilo, ale aj horšie veci sa stavajú. Vďaka tomuto, čo sa mi stalo som si uvedomil, že čo stojí za to a začal som sa pozerať na niektoré veci úplne inak. Občas s Matýskom pospomíname aké to bolo super, keď Pstruna, Matys, Rohaj a ja, sme spolu jazdievali. Vtedy to bol podľa mňa taký iný snowboarding. Možno je to aj tým, že už v tejto snb komunite nie som toľko a nevidím do toho a s chalanmi som vyrastal, takže to vtedy bolo iné. A kosti tie sa zrastú, a spomienky ostanú a stalo mi to aj za tie zlomeniny.

Viac fotiek od Peťa Kubaľáka nájdete samozrejme v ::: GALÉRII :::

Čo si myslíš o postprodukcii vo fotografii. Kde treba, kde sa nehodí?
Ja mám rád technickú dokonalosť. Tým, že každý druhý má fotoaparát a vidí tie možnosti a skúša ich, tak občas ten výsledok je prepálený. Ale tak vieš závisí na každom. Ako nechcem dávať návod na použite, že toto áno alebo toto nie, však každý sme iný a tu diferenciáciu nech ľudia prenášajú do fotky. To nie je zlé, práveže naopak. Časom každý príde na to, že čo je „správne“, ale fotografia je krásna v tom, že je v nej toľko voľnosti. Pre mňa je rozdiel, keď robím retuš pleti, ako keď robím korekciu farieb pri dokumente. Pri určitých typoch fotky si viacej dovolím retušovať a meniť realitu, lebo tam sa to môže.

Odkaz začínajúcim „fotografom“?
Aha takže sám sebe odkazujem, že rob veci načas... Hehe no ja som tiež iba začínajúci.

Dávať rady? Je mi to ťažké. Čo ja viem. Nebudem hovoriť že zaostri, alebo exponuj ako Adams... Skôr, skúste žiť, to čo robíte. Fotografia je o vnímaní sveta (aspoň ja som to takto pochopil) a tak ako ju vnímate, tak žite. Podľa mňa je to „Pohľad na svet“. Či už cez drogy, alebo cez chlast, alebo cez lásku, alebo šport. To je jedno. Ide o to dať tie svoje pocity von. Vyjadriť sa.

Viac fotiek od Peťa Kubaľáka nájdete samozrejme v ::: GALÉRII :::

Po nete sa šušká, že fotíš aj akty, občas aj niečo tvrdšie? Robíš to kvôli peniazom, alebo dobrému pocitu? :)
Hehe. Pamätáš, keď ti ten černoch vyzliekal tangáče? A potom ťa zarazil? Mal si taký blažený úsmev ako malé dieťa. Takže presne pre tento istý dôvod to robím ja, pre ten moment blažených výrazov v tvárach fotografovaných.

Heh, to si ma musíš mýliť s niekým iným :)

Slová na záver...
Ďakujem za to, že môžem žít život aký žijem, a žijem ho iba vďaka mojim kamošom a mojej rodine, ľuďom, ktorí ma neskutočne podporujú.

Zápisy z denníka:
Moja prvá otázka na Ľudka Snováka 14 rokov dozadu: „Ty nemáš snowboard, keď si ho musíš požičiavaš od chalanov?“
Hlina: obhadzovali sme sa snehom a zle som mu robil,
Renďo: „ Keby si mi radšej za tie tvoje otázky zakaždým dal tehlu, tak by som už mal vilu postavenú.“,
Matýsek: „Kedy konečne dostaneš rozum? Vlastne nerob to Peťo, bola by nuda.“,
Rohaj: „Dopito konečne nech ťa môžem natrieť v kalčete Údržbár!“,
Pstruna: „Neboj to nemáš zlomené, to iba tak vyzerá.“,
Moja mamina: „Keby som ťa nemala, tak by som sa nudila, toľko prúserov čo spravíš ty, to človeka fakt pobaví.“,
Moj tato: „Páči sa mi, že vždy keď padneš na dno, tak sa odrazíš, len nikto nikdy nevie kam.“...

Ďakujem za podporu všetkým, veľmi si to cením. A som rad že vás mam. Posielam cmuk.